Znižovanie daní je častokrát používané ako politický nástroj ktorý je vyťahovaný iba pred voľbami. Na samotnom znižovaní daní nie je nič zlé hoci zo sebou prináša výpadok v štátnom rozpočtu no na druhej strane sa tým aj zmenšuje počet neplatičov dane. Pretože už nemusia toľko platiť a tak sa im to za to riziko ani neoplatí. A daň radšej zaplatia. Každopádne ak už sa nejaká politická strana rozhodne že uľahčí podnikanie určitej skupine podnikateľov tým že nebudú musieť platiť toľko čo doteraz ale nemej. Tak je to pekné gesto.Peniaze, kopa peňazí.jpg
 
A tu je celý problém. Je to gesto. Pekné gesto. Pretože myslieť si že niekto dá viac obyčajným ťažko pracujúcim ľuďom na výplatu len preto že mu vláda znížila výdavky je skrátka naivné. Ak totiž nebude v zákone ukotvené koľko musí dotyčná firma preinvestovať na Slovensku je absolútne nemysliteľné aby tak urobil čo i len jeden podnikateľ. Síce sa istotne nájdu výnimky ktoré budú tvrdiť že tak urobili, ale môžete si byť istý že si to zohľadnia pri najbližšom daňovom priznaní. A tak v konečnom dôsledku neprídu o nič. Ba naopak. Možno na tom nakoniec ešte zarobia.Kalkulácia, vyvážený rozpočet.jpg
 
Z historického hľadiska sa môžeme pozrieť napríklad aj na Nemecko kde v roku 1950 platili najbohatší ľudia do štátnej kasy okolo štyroch pätín rozpočtu. Pričom dnes to doplácajú obyčajný pracujúci ľudia. Podobná situácia pritom nie je iba u nás ale v celej Európe. Ak sa na to pozrieme z pohľadu čísel u nás tak 4,2% HDP na Slovensku uniká v prospech zahraničných firiem. Preto sa javí opatrenie na zníženie dane vládnou stranou iba ako populistické gesto na úkor nás ostatných. Samozrejme mohli by sme sa tu do nekonečna baviť o tom či a koľko má teda zmysel to alebo tamto opatrenie. No na fakte že sa takto naivne okráda štátny rozpočet o peniaze. To nič nezmení. A dúfať že sa nám to v konečnom dôsledku vráti je vážne hlúpe. A len ťažko sa dá vôbec zaoberať tým že to niekto aj myslí skutočne vážne.